Kontakt:

Obecný úrad
Obec Závada, č. 152
955 01 p. Topoľčany

038 / 539 03 22, 01 50
www.obeczavada.ocu.sk
IČO: 00 311 341
banka
Č. ú. 00000

Anketa:

Návštevnosť:

Napíšte nám:

Pre odoslanie správy prepíšte text z obrázku.

Cirkev

Veľký význam pre ďalší rozvoj duchovného života malo osamostatnenie fary v Závade. Kým počas 17. storočia sa v obci konali bohoslužby iba každú druhu nedeľu, príchodom vlastného kňaza sa skončilo nie príliš pohodlné dochádzanie do kostola v Prašiciach.

Od roku 1711, keď nastúpil na faru Juraj Jedlička až do 20. storočia nechýbal v Závade duchovný správca. Stará fara bola pravdepodobne vo veľmi zlom stave, jeho nástupca Ján Kudelovič sa pustil do stavby novej farskej budovy, ktorú dokončili a slávnostne vysvätili v roku 1725.

V polovici 18. storočia sa na starom kostole vymurovali väčšie okná, aby bolo vnútri viacej svetla, celý kostol sa viackrát zreparoval v 70-tych rokoch sa namiesto dreveného chóru postavil nový z tehál. Kostol svojou veľkosťou a polohou už v druhej polovici 18. storočia takej rozsiahlej farnosti nevyhovoval. Preto sa obyvatelia rozhodli v roku 1778 vystaviť si nový kostol, ktorý za dva roky dokončili. V priebehu tohto storočia dostal i starý kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi nový oltár so sochou sv. Michala archanjela. Na oltári boli i štyri drevené sochy anjelov, nad sochou sv. Michala sa dvíhal medený pacifikát ľahko pozlátený s vyobrazením Krista Pána zo striebra. V kostole bol ešte pôvodný jednoduchý oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na oltári boli i štyri drevené svietniky. Ďalej bolo v kostole 13 drevených lavíc, nová drevená krstiteľnica, v sakristii bola skriňa.

Do konca 18. storočia slúžila veriacim i hradná kaplnka zasvätené Panne Márii. V hradnej kaplnke bol hlavný oltár s obrazom Nanebovzatia P. Márie namaľovaný na dreve s pozláteným rámom. Ďalej v nej bola i drevená vyrezávaná kazateľnica, chór z dreva, vyrezávané kreslá pôvodne určené zemepánom.

Kedže starý kostol v Závade už nevyhovoval v roku 1778 sa začala stavba nového, slúžiaceho i dnes, ktorý bol pôvodne zamýšľaný len ako väčšia kaplnka. Mala byť zasvätené sv. Františkovi, ale rýchlo sa ukázalo, že bude lepšie využívať ju ako hlavný kostol, preto pôvodnú kaplnku v roku 1808 značne rozšírili, tak že nadobudla približne dnešnú podobu. Stavebný materiál na prístavbu sa čiastočne použil z múrov starého kostola, po ktorom už dnes niet ani viditeľnejšej pamiatky. Agilný kňaz, Matej Fabrici, pôsobiaci v rokoch 1775 - 1782 na závadskej fare vymohol pre starý kostol sv. Michala pápežskú indulgenciu, čiže odpustenie hriechov. Pápež Pius VI. dňa 10. mája roku 1777 v listine vydanej v Ríme priznáva odpustenie všetkým, ktorí sa na deň sv. Štefana Martýra, alebo v nedeľu po sv. Michalovi archanjelovi zúčastnia v kostole slávnostných bohoslužieb spojených s rozjímaním, trvajúcim od západu do východu slnka. O rok neskôr dostala od pápeža podobnú indulgenciu i kaplnka sv. Františka, ktorá sa práve dokončievala.

Duchovný život sa v tomto období nenapĺňal iba návštevou kostola, ale našiel svoj výraz v náboženskom bratstve, sv. Františka Serafinského, ktoré niekedy počiatkom 18. storočia vzniklo pri farskom kostole v Závade. Toto bratstvo bolo pod kuratelou františkánskeho kláštora v Beckove a združovalo vo svojich radoch mnohých obyvateľov zo Závady, Velušoviec a Podhradia. Každý člen bol zapísaný do knihy nesúcej názov „Prawidlo neomilne Arci Bratstva Sw otce Francisca Serafinského“, obsahujúcej okrem zoznamu členov i základné ustanovenia bratstva. Spoločenstvo okrem duchovnej činnosti malo zameranie aj charitatívne a vzdelávacie.

Koncom 18. storočia sa pochovávalo na starom cintoríne blízko pôvodného kostola. ktorý bol vtedy obohnaný kamenným múrom, značne však poškodeným. Začiatkom 18. storočia postavil obyvateľ zo Závady Ján Herda malú kaplnku s kovovým krížom, ku ktorej sa obyvatelia počas pôstu schádzali k večerným modlitbám.

 


Architektúra starého kostola

Už spomínaný hospodársky vzrast všetkých  troch obcí sa prejavil vo väčšej starostlivosti o kostol. V polovici 18 storočia sa na starom kostle vymurovali väčšie okná, aby bolo vnútri viacej svetla, celý kostal sa viackrát zreparoval v 70-tych rokoch sa namiesto drevenného chóru postavil nový z tehál. Kostol však ani veľkosťou ani svojou polohou už v druhej polovici 18. storočia takej rozsiahlej farnosti nevyhovoval. Kňaz i obyvatelia zhodne udávali, že v nedeľu i vo sviatok pojme kostol iby štvrtinu veriacich, zvyšok stojí vonku, ba i vo všedné dni sa dnu všetci nezmestia. Keďže kostol bol položený na kopci za obcou, podľa vyjadrenia kňaza prístup k nemu najmä v zime a v čase nepohody býval obtiažny. Preto sa obyvatelia rozhodli v roku 1778 vystaviť si nový kostol, ktorý i za dva roky dokončili. Podľa vizitácie v roku 1780 starý kostol ešte slúžil veriacim. Vnútri kostola bola katedra z dreva s vyobrazením štyroch evanjelistov, katedra bola podľa zápisu úplne nová ešte nenatretá. Taktiež stará spovedelnica už doslúžila a čakala na novú, ktorej výroba už bola objednaná. V priebehu tohto storočia dostal i starý kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi nový oltár so sochou sv. Michal archanjela. Na oltári boli i štyri drevenné sochy anjelov, nad sochou sv. Michala sa dvíhal medenný pacifikát pozlátený s vyobrazením Krista Pána zo striebra. V kostole bol ešte pôvodný jednoduchý oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorý bol pravdepodobne krídlový, majúci po stranách obrazy apoštolov Petra a Pavla. Na oltári boli i štyri drevenné svietniky.Ďalej bolo v kostole 13 drevenných lavíc, nová drevenná krstiteľnica, v sakristii bola skriňa. Z kostolného náčinia sa spomínajú dve monštracie, jedna bola strieborná a z časti i pozlátená vyzdobená farebnými kameňmi, snáď polodrahokami, darovaná pôvodne Teréziou Berényi hradnej kaplnke, ale užívaná bola v kostole v Závade. Druhá monštracia bola celá z medi zčasti pozlátená. Ďalej boli k dispozícii dva kalichy, jeden zo striebra čiastočne i pozlátený, druhý z medi. Okrem iného nachádzali sa tu dve nádobky na svätú vodu zo striebra, strieborná krabička na nosenie sviatosti k chorým, 3 vyšívané obrusy, 4 kňažské rúcha aj s opaskami, 2 misále a dva rituále. Ku kostolnému náčiniu počítali i dve staršie zástavy jedna bola biela, s vyobrazením šaštínskej Panny Márie a z druhej strany bol obraz Sv. Jána Nepomuckého. Na druhej bol zas symbol Nejsvätejšej trojice. O zástavy sa mal starať Martin Haluza, obyvateľ Podhradia.

Kostol v tom čase prináležal i celkom slušný kapitál 972 zlatých. Táto suma sa získala v priebehu rokov tak, že obyvatelia Závady, Velušoviec a Podhradia testamentárne dokázali istú sumu zo svojho skromného majetku kostolu. Niečim prispeli i patróni a značnú časť tejto sumy tvorili zisky z majetkov prináležiacich z kostola. 

V roku 1625 derovala Katarína Pálfi závadskému kostolu desiatok z výnosu niektorých polí. V Závade to bolo 144 meríc, na Podhradí 22 a vo Velušovciach 66 meríc plochy. Dohromady to bolo 232 bratislavských meríc (viac ako 40 ha) a celkový výnos desiatku, ktorý prináležal kostolu bol 55 zlatých. Okrem toho kostolu patrila i desiata časť z výnosu vinohradov, jedného v Závade a jedného vo Velušovciach v celkovej sume  3 zlaté. Kostol mal i dve lúky, jednu v Závade a jednu vo Velušovciach, ktoré boli v prenájme. Sedliaci z farnosti vypovedali, že spomenutý desiatok z polí a z vinohradov nezodpovedal skutočnému výnosu, jeho výška vyjadrená v peniazoch bola údajne grófkou nanútená. Kapitálová suma bola uložená v kostole v kovovej pokladnici opatrenej dvoma zámkami, z nich jeden kľúč mal farár a druhý inšpektor kostolých príjmov a výdavkov, ktorého si farnosť volila. V období veľkej vizitácie v roku 1780 to bol Peter Vančo z Velušoviec. Peniaze z konta kostola si požičiavali obyvatelia farnosti, prípadne i susedných obcí, za čo platili 6 percentný úrok. Celkový príjem kostola v spomenutom roku bol odhadnutý na 123 zlatých z polí, viníc, úrokov, zvonenia i almužien. Z tejto sumy sa hradili všetky výdavky na opravu i prevádzku kostola. V roku 1780 boli na veži starého kostola 3 zvony. Prvý, vážiaci skoro 3 centy a bol uliaty zásluhou tunajšieho kňaza Jozefa Medveckého v roku 1752 a bol zasvätený patrónovi kostola sv. Michalovi archanjelovi, ktorý bol i na tomto zvone vyobrazený. Druhý zvon, vážiaci 2 centy bol v tom čase poškodený a vizitátor nič nevedel povedať o jeho pôvode, poznamenal však, že v najlbižšej budúcnosti bude opätovne preliaty. Najmenši zvon z roku 1752, zasvätili ho sv. Jánovi Krstiteľovi a sv. Jánovi Nepomuckému, ktorých vyobrazenia niesol po oboch stranách. Uliaty bol v Trnave. Na zvonoch sa zvonilo ráno, na obed a večer, pred sv. omšou, pred búrkou a v prípade požiaru či iného nebezpečia. Takisto sa zvony používali aj počas pohrebu, za čo pozostalí museli zaplatiť do kostolnej pokladnice 10 denárov.

Do konca 18. storočia slúžila veriacim i hradná kaplnka zasvätená Panne Márii. 12 metrov dlhá a 7 a pol metra široká a 7 metrov vysoká, i keď budovu vizitátor považoval v roku 1780 ešte za celkom dobrú, prístup k samotnej kaplnke bol dosť obtiažny. V spomänutej hradnej kaplnke bol hlavný oltár s obrazom Nanebevzatia P. Márie namaľovaný na dreve s pozláteným rámom. Ďalej v nej bola i drevenná vyrezávaná kazateľnica, chór z dreva, vyrezávané kreslá pôvodne určené zemepánom. Okrem iného vybavenia sa v kaplnke na hrade nachádzali 2 staré misále, 1 rituál, medenný kalich, ktorý bol z časti i pozlátený, v drevennej truhlici boli uložené rôzne kostolné rúcha. V kaplnke sa slúžili omše iba niekoľkokrát do roka, a to z toho dôvodu, že Peter Berényi zanechal fundáciu 1000 zlatých, z ktorých úroková suma 60 zlatých pripadla závadskému farárovi s tým, že má odslúžiť za fundátora a jeho príbuzných niekoľko omší. Kňaz si však sťažoval, že táto povinnosť najmä v zime je dosť obtiažna, lebo cesta zo Závady na Podhradie a na hrad býva plná vlkov.